|
Utorok, 29 Jún 2010 21:20 |
|
|
Po mesiaci lejakov, záplav, zosuvov pôdy a ďalších kataklizmatických úkazov sa na našom milom Slovensku črtal ďalší extrém a katastrofa k tomu - pekelne horúci víkend a parlamentné voľby. Jednoduchou logickou úvahou sme usúdili, že v rozpálenom meste by sme volebnú sobotu asi nevydržali. No a k tomu sme si povedali, že nám treba nejaké výškové metre nachodiť. Matry a Fatry sme zavrhli, v Tatrách ešte fúra sňahu, toš hor sa do Roháčov. |
|
Ako zodpovední občania svojho štátu sme si vybavili volebné preukazy a pekne zrána sme to namierili smerom na Pribylinu. Tam sme si na obecnom úrade museli vystáť radu, keďže voľbychtivé babky demokratky vstávajú zarovno so sliepočkami a nie "až" o piatej ako my - civilizáciou zhýčkaní mäkkýši.
Spokojní sami so sebou a svojimi splnenými občianskymi povinnosťami sme to odparkovali na odskúšanom fleku v Račkovej doline a vyrazili. Namierili sme si to na Baranec. Hneď v úvode sme si v rámci napriamovania serpentín dopriali drobnú blúdivú vsuvku ako býva našim dobrým zvykom. Po pretraverzovaní dvoch rokliniek a nejakom tom kilometri po lesníckych chodničkoch sme sa ocitli opäť v bezpečí značeného chodníka a mohli sme pokračovať správnym smerom.
|
|
|
|
Cestou na Baranec sa už nič významné neudialo, výhľady na Bystrú čoskoro zakryla Jakubiná a potom sme už okukovali len Tri kopy a Ostrý Roháč. Pred vrcholom konečne začalo trochu pofukovať a dostavil sa aj znesitelnejši vzduch. Na Baranci nás prekvapila početná skupinka ľudí, ktorí sa tam z nejakého dôvodu vybrali slúžiť omšu. Možno sa prihovárali za nejakú politickú stranu :) alebo len chceli byť o nejaký ten kilometer bližšie k tomu, čo to tu vraj celé riadi. Miesto si však vybrali dobre. Počasie bolo úžasné, všetko ako na dlani. |
|
Čosi sme pojedli a z Baranca sme zbehli do Žiarskeho sedla odkiaľ sme sa vydali overiť či má Plačlivô svoj názov oprávnene. Slzy nám sice tiekli, ale až odniekiaľ z čela. Vlastne sme za sebou nechávali celé potoky aj keď trochu pofukovalo. Z Plačlivého sme zbehli kuknúť na Ostrý Roháč zdraviac davy Poliakov, sem tam nejaký brat Čech. Keď sme v Jamnickom sedle popíjali stratené tekutiny a študovali mapu, zočili sme oproti nám pána, ktorý podľa štýlu a tempa chôdze vyzeral, že každú chvíľu musí skolabovať. O to väčší bol náš šok, ked sme mu na hrudi zbadali odznak "Stráž prírody". Kedže sme boli na značenom chodníku a samozrejme po 15.06.2010, tak sme ho len v kľude pozdravili a on slušne odzdravil a pokračoval. Ten neborák buď dostal od niekoho strašnú bitku alebo nebol vo svojej koži alebo to bol skrátka jeho vytrvalostný štýl chôdze. Bez urážky však musím podotknúť, že o toho pána museli všetky okoloidúce slimáky a korytnačky zakopávať. Snáď sa cez Roháč dostal v bezpečí.
|
|
|
|
My sme si to za Volovcom namierili do sedla pod Deravou a tam sme sa rozhodli konečne zliezť z hrebeňa. Bol najvyšší čas, spečení sme boli ako raky a bolo sa treba domov ponáhľať. Zo sedla sme sa vybrali po chodníku do Jamnickej doliny. Na tento chodník niekto zabudol namaľovať značku, čím nám spôsobil ukrutné výčitky svedomia. Každopádne asi po 300 metroch sme sa na ňu napojili a s kľudným svedomím pokračovali naozaj dlhou dolinou až k jej ústiu.
Cestou sme ešte zožali poklonu za našu peknú škridlovo červenú pokožku, ktorá o sebe začala dávať vedieť. Dobrý pocit z peknej soboty nám to však nepokazilo. Bodaj by všetky parlamentné voľby boli také príjemné :)
|
|
