 |
Plány na tohtoročnú Veľkú noc boli rôzne, viac aj menej odvážne. Veď predsa len, štyri dni voľna sú celkom dobrým dôvodom niekam "vypadnúť". Zvlášť, ak sa k tomu dá nejaký ten deň dovolenky ešte pridať. Takže nápady aj boli, ale ako to už býva, keď ani jeden z nich nie a nie sa uchytiť, príde zrazu niekto pár dní pred zamýšľaným odchodom s niečím úplne nečakaným a novým. A tak sme sa pobalili, jeden deň dovolenky vybavili, zásoby nakúpili a vybrali do rumunského pohoria Retezat...
|
Organizáciu tohto skialpovo-snežnicového výletu mala na svedomí jedna žilinská cestovka, ktorú na vlnách internetu objavil Rasťo. A hoci sme zvyknutí chodiť zväčša na svojpomocne organizované akcie, z času na čas je príjemné ponechať organizáciu na niekoho iného. Aby nám bolo veselšie, partiu doplnil ešte Otep. Ďalších 8 ľudí sme spoznávali postupne. Pred odchodom som sa snažil čo to o Retezate pozisťovať, či nájsť nejakú mapu. V stručnosti, pohorie Retezat je súčasťou karpatského oblúka, nachádza sa v západnej časti južných Karpát. Je jedným z najvyšších rumunských pohorí, podobá sa na naše Západné či Vysoké Tatry. Na jeho území sa nachádza Národný park Retezat.
|
|
 |
Vyrážame v stredu večer. Čaká nás zhruba 700-800 km cesty. Počasie cestou je daždivé, ale radšej škaredo teraz, ako potom.
Po výdatnom autospánku a minutí poslednej obce pod horami menom Nucsoara, prichádzame ráno po nie príliš spevnenej ceste na cieľové parkovisko niekde nad chatou Carnic Cascada (1005 m). Batohy sa zdajú byť ešte ťažšie ako včera. Napriek tomu nakladáme všetko potrebné na plecia a vyrážame k prvému cieľu - chate Pietrele (1480 m). Zhruba po 2,5 hodinách chôdze vychádzkovým tempom ochutnávame prvé rumunské pivo. A hoci táto chata nie je tá, ktorá bude tvoriť náš base camp na najbližšie dni, zdržíme sa tu, pretože na Chatu Gentiana (1670 m), ktorá našou základňou bude, je to len hodinku cesty.
|
|
Pred chatou Gentiana nás víta starý pánko, miestny správca. Všetkých nás ubytováva v podkroví chaty. Samozrejme, väčšinu času na chate trávime v spodnej spoločenskej miestnosti. S kúrením sa tu príliš netrhajú (až na samostatnú vykúrenú miestnosť za dverami pre "VIP" hostí, kde chodia pomaly v trenkách), teda zahrievame sa tak, ako sa dá... Pri večernom zoznamovaní spriadame plány na piatok. Počasie má byť dobré. Čo sa týka vybavenia chaty - je tu tečúca voda a kúsok od chaty suché WC. Pánko predáva pivo (ak ho práve nevykúpila banda Slovákov...) a nejaké to nealko, nevarí sa.
Ráno počasie nie je len dobré, ale priam ukážkové. Snehu je dostatok, teda všetci obúvajú lyže, ja snežnice (keďže som tu jediný exot na snežniciach).
|
 |
 |
Vyrážame smerom hlbšie do doliny Pietrele. Ako sa blížime k jej koncu, pred očami sa vynára hlavný hrebeň Retezatu. Aby sme sa naň dostali, vystúpame do sedla Bucurei (2206 m), ktoré sa nachádza medzi vrcholmi Custura Bucurei (2370 m), ináč v našej zájazdovej poslovenčenej verzii zvaný " čučura bučura"  alebo " cikula bačura"  , a začiatkom hrebienka ku krásnemu skalnému vrcholu Bucura II (2378 m) alias " bučora dva". Keďže sa mi podarilo dostať do sedla vcelku rýchlo, odbieham na Custuru Bucurei, je z nej výborný výhľad na okolité kopce. Pokochať sa prichádza aj Miloš. Pred štartom na hrebeň na Bucuru II kope v sedle ešte horskáč Viktor na ukážku lavínovú sondu. Ako čerstvý absolvent lavínového kurzu si živo spomínam, čo robí...
|
|
Cestou na vrchol stretávame miestne kamzíky. Výhľad zhora je pekný, kúsok od nás je rozložitý vrchol Bucura I (2433 m), o niečo ďalej Retezat (2482m), podľa ktorého sa volá aj celé pohorie. Pomaly sa zberám na odchod, cestu výstupu si na rozdiel od lyžiarov ešte raz v opačnom smere celú zopakujem. Zatiaľ čo si oni vyberajú žľab, do ktorého sa pustia, ja trielim dolu, aby som si ich počínanie mohol pekne zospodu vychutnať.
Nasleduje rýchly návrat dolinou na chatu. Na prekvapenie mnohých, za skialpinistami vôbec nezaostávam. Občas im však nejde do hlavy môj rýchly poklus na snežniciach dolu kopcom, zatiaľ čo oni sa pohodlne vezú, a tak začínajú do vetra padať prvé hlášky - spídy bež, run Forest run... nakoniec moje ctené snežnice premenujú na orbitrek...  Tak či onak, pochvala mojej výkonnosti od skúsených skialpinistov poteší. Večer sa nechce ísť nikomu skoro spať a túto tradíciu udržíme až do konca zájazdu. |
|
 |
Plán na sobotu bol výstup na Bucuru I a Retezat, ale v noci začalo snežiť a ráno nás privítalo 20 cm nového snehu. Teda plány sme nútení prispôsobiť podmienkam. Opäť šľapeme dolinou Pietrele a na konci na rozdiel od piatku neodbáčame na hrebeň doľava ale na nižšie sedlo doprava. Toto sedlo sa nachádza na mieste, kde sa hrebienok, ktorý oddeľuje doliny Pietrele a Stanisoara napája na hrebeň hlavný s Bucurami a Retezatom.
Z tohto miesta by sa dalo dôjsť až do sedla bod Bucuru I, ale dnes to nie je príliš bezpečné, teda zlyžujeme či zbehneme dolu na záver doliny Stanisoara. Odtiaľto si lyžiari vyšliapu a zlyžujú nejaké tie bezpečnejšie žľaby, ja si vychutnávam pohodový návrat dolinou. Nikde nikoho niet, ľudí stretnem až v nižších polohách, neďaleko chaty Pietrele.
|
|
Na Pietrele si dávam "stejk" s hranolkami a riadne slano-kyslým zeleninovým šalátom, spolu za 20 lei, ako dezert omeletu s bryndzou za 4 lei. Je tu zvykom, že ku každému jedlu vám dajú aj množstvo chleba. Postupne prichádzajú aj lyžiari a hoduje sa vo veľkom. Podvečer sa najedení vraciame na Gentianu, kde v hodoch pokračujeme opäť do neskorej noci.
Nedeľa je pekná a slnečná, hoci fúka. Dnešný plán je výstup na najvyšší vrchol pohoria Retezat - Peleaga (2509 m). Ako obyčajne, túra začína výšľapom k záveru doliny Pietrele. Odbáčame do jedného zo sediel vľavo, avšak skôr, ako to bolo v piatok, kedy sme stúpali do sedla Bucurei. Strmým žľabom pokrytým firnovou krustou sa dostávame na pekné plató, odkiaľ vidieť zvyšok výstupovej hrebeňovej trasy na Peleagu.
|
|
|
|
Fúka búrlivý vietor, teda nejdeme úplne hore po hrebeni, ale traverzujeme ho trošku nižšie z južnej strany. Ku koncu sa opäť dostávame na samotný hrebeň, ale vietor už nie je tak zlý, ako na začiatku. K vrcholu zostávajú už len posledné metre.
Z vrcholu je parádny výhľad na okolité kopce a doliny. Hoci fúka, počasie je fajn. A keďže výstupom na tento vrchol som si sám sebe doprial pekný narodeninový darček, som o to radšej, že počasie dnes vydržalo. Oproti nám je druhý najvyšší vrch Retezatu - Papusa (2508 m), alias "papuča".
Lyžiari sa púšťajú dolu z Peleagy pekným a dlhým žľabom, ja sa medzitým vraciam po hrebeni späť. Rozdeľujeme sa na snehovom plató, odkiaľ lyžiari pokračujú ešte na čučuru bučuru, keďže je to odtiaľto hore len kúsok, ja pokračujem dolu nepríjemným
|
|
strmým žľabom. Ešte že to tu nie je tak tvrdé, ako ráno.
Poobede sa stretávame všetci na Gentiane, kde nás čaká posledný večer v Retezate. Avšak nastáva mierny problém, vypili sme všetko pivo a starý pán tvrdí, že viac nemá. Ale našťastie tu máme Miloša, ktorý bez váhania beží na Pietrele, odkiaľ donesie plný batoh piva. Samozrejme, uznanie si vyslúžil od všetkých. Atmosféru sa snažím dotvoriť riedkym ešusovým narodeninovým pudingom...
Ráno balíme a schádzame k autám plní nových zážitkov. Hory v Rumunsku sú krásne, rozhodne sa oplatí navštíviť ich!
Týmto pozdravujem Otepa, Rasťa, Danku, Ninu, Mira, Peťa, Miloša, Tomáša, Lýdiu a Viktora.
|
Michal Chalupčík |
Fotogaléria k článku |
|
Komentárov
Jó Virful Peleaga...tam jsem taky byl.
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.