Tretí februárový víkend neoplýval práve ukážkovým počasím, vhodným na zimnú turistiku. Avšak keď už sa podarilo dať dohromady v jeden čas a na jedno miesto deväť ľudí z rôznych kútov Slovenska či Čiech, rozhodnutie vyraziť nenechalo na seba dlho čakať. Voľba padla na hrebeň Nízkych Tatier, konkrétne úsek Chata pod Chopkom - chata Ďurková. Samozrejme, k tejto voľbe nás primäla hlavne predchádzajúca rezervácia a zaplatenie pobytu na Ďurkovej...

Dlho zamýšľaná snežnicová akcia sa pretavila konečne do reality a jedno chladné sychravé februárové sobotné ráno sa deviati stretávame na autobusovej stanici v Liptovskom Mikuláši. Vyzbrojení snežnicami, mačkami či rôznymi inými inštrumentmi sa presúvame do Jasnej. Vyrážame zhruba o ôsmej. Prvou métou, ktorú musíme dosiahnuť, je Kamená chata pod Chopkom. Cesta vedie najprv na Lukovú. Je kompletne hmlisto, viditeľnosť chabá, priam mizerná, avšak vleky a sedačky sú v prevádzke. Lyžovačka v takejto (ne)viditeľnosti sa mi nezdá príliš optimálna.

Na Kamienke je ako vždy plno, príjemne teplo a na výber majú množstvo jedál. Naša prestávka sa teda natiahne z čajovej na obedovú. Pohľad z okna je však stále rovnaký - veľké biele nič. Napriek tomu dvíhame kotvy a po tyčiach zimného značenia vyrážame na hrebeň smer Dereše.

Na začiatku hrebeňovky zavádzame vlastnú mieru na meranie dohľadnosti - tyče. Teda smerom na Dereše je viditeľnosť na jednu tyč. K tomu fúka svižný vietor.

Trasa vrchol Derešov obchádza a nenašiel sa žiadny dobrovoľník, ktorý by ho v tom vetre a viditeľnosti skúsil. Pokračujeme do sedla Poľany. Viditeľnosť sa miestami zlepší na dve tyče. Cestou na naše príjemné prekvapenie stretávame podobne početnú skupinu turistov a skialpinistov, idú v opačnom smere.

Nasleduje tiahle stúpanie so záverečným strmákom na Kotliská. Poniektorí v tej chvíli prepadli dojmu, že sme už na Chabenci, ale ten bol ešte ďaleko pred nami. Treba povedať, že pojem o priestore bol občas náročný, keďže sme sa už niekoľko hodín pohybovali v hmle. Základ je sledovať zimné tyčové značenie (hoci vetrom či od namrznutého snehu zlámaných tyčí bolo dosť), rozcestníky a hodiny, keďže letná turistická mapa je v týchto podmienkach len veľmi slabo použiteľná. Isteže, existuje aj GPS, ale to už sa stráca akési objaviteľské a navigátorské čaro :)

Medzičasom sa viditeľnosť zlepší na luxusné štyri tyče.

Konečne sa fotíme na vrchole Chabenca. Čas beží rýchlo, teda po krátkej prestávke mažeme ďalej. Na chatu Ďurková sa potrebujeme dostať za svetla, pretože predstava nočného blúdenia v hmle, vetre a zime po snežných pláňach medzi hrebeňom a chatou sa nám nepáči. Za Chabencom sa dostaví prvá navigátorská kríza. Akosi sa nám nedarí pár minút nájsť tyče. Nakoniec sa ukázalo, že sa skombinovalo pár zlomených a pár prehliadnutých tyčí...

Sme v sedle Ďurková. Je asi pól hodinka do zotmenia, teda všetci tuho premýšľajú a snažia sa v hmle vytýčiť správny smer klesania. Keďže je nás dosť, volíme široký rojnicový zostup. Bol to úspešný plán, chatu sme našli.

Na chate je ubytovaná ešte jedna menšia partia, ktorá spolu so stálym osadenstvom chaty sleduje olympijské spravodajstvo na peknom veľkom LCD-čku...

Po výbornej večeri a zaslúženom oddychu sa ráno zobúdzame do (ako inak) hmlistého a veterného rána. Návrat do civilizácie vedie opäť cez sedlo Ďurková, kam sa v silnom protivetre ledva vyškriabeme. Po hrebeni pokračujeme do sedla Zámostskej hole, odkiaľ odbáčame na zimnú zostupovú trasu na Magurku. Pri zostupe sa stane niečo neuveriteľné - hmla a mraky sa rozplynú a konečne po dvoch dňoch vidíme svet okolo nás. Nadšenie nemá konca kraja.

Po obede na chate Magurka pokračujeme pešo do Liptovskej Lúžnej, kde je krásny slnečný zimný deň. Kto nám len uverí tie fotky spred pár hodín...