Veľa krát mi pri sedení nad mapou Nízkych Tatier a plánovaní ďalšej túry padol zrak na nevysoký kopec v odľahlej časti kráľohoľských Tatier, mimo hlavného hrebeňa, veľkých stredísk á la Jasná a tak trošku aj mimo civilizácie. Zaujal ma nielen svojou polohou, ale aj topografiou, ktorá prezrádzala  veľký hôľny útvar s rozľahlými lúkami (zatiaľ) nezarastenými lesom. Taká typická romantická slovenská krajina... už som si v duchu predstavoval ovce pasúce sa na jeho hrebeni, baču s valaškou...:-)

Prvá komplikácia nastala, keď som chcel naplánovať nejaký pekný okruh cez tento kopec. Dobrých dvadsať kilometrov po asfalte ma rýchlo vrátilo do reality. Nakoniec som celkom pragmaticky zvolil výstup a zostup rovnakou cestou, čo sa nám nakoniec nie celkom podarilo. A tak sa v posledný deň roka o štvrtej ráno zobúdzam po výdatnom  trojhodinovom spánku (pripití kamaráti si vybrali tú najvhodnejšiu chvíľu na návštevu) a o pol hodiny už sedíme s Martou v aute. Cestou kompletizujeme posádku (Rasťo a Martin), cestu neprespal snáď len šofér a tak o pol ôsmej už parkujeme v ústí doliny.