Kým sme vyrazili

Plány ako aj partia, ktorá nakoniec do hôr vyrazí, sa vždy niekoľkokrát pred odchodom zmení. A čím je termín odchodu bližšie, zmeny sú intenzívnejšie. Tohoročné leto to vyzeralo s výletom do Álp všelijako, len nie optimisticky. Jadro nášho klubu z rodinných príčin ísť nemohlo, a tak som zostal len ja a Rasťýk. V letných mesiacoch sme sa snažili poskladať vhodnú posádku auta , a po tom, čo sme to po mnohých pokusoch už takmer vzdali, sa k nám v septembri definitívne pridal Peťo a Tóno a mohli sme konečne vyraziť, hoci len na týždňový výlet.

S ohľadom na vysoký dátum a množstvo času, ktoré sme mali k dispozícií, sme si ako cieľ nášho pôsobenia vybrali údolie Saastal, ktoré od susedného, nám dobre známeho Mattertalu, oddeľuje skupina Mischabel so svojou DOMinantou...

Cesta a výstup na chatu

Cesta cez sedlá Oberalppass (2046 m) a Furkapass (ktoré sme podliezli autovlakom), prebehla bez problémov a večer sa rozkladáme v kempe v Saas Grund. Kemp je takmer prázdny a celkovo všade naokolo, vrátane oblohy, vládne príjemný pokoj. Ráno sa so vstávaním príliš neponáhľame, čaká nás „len“ výstup na chatu Weissmieshütte (2726 m). V duchu nepísaných zákonov Erratic Alpine Clubu, na ktorých stojí a padá naša horská existencia, vytrvalo ignorujeme všadeprítomné reklamy na lanovku, ako aj ekonomické dôsledky nášho počínania na švajčiarsku ekonomiku a ideme pešo (opakujeme si, že sme „pure alpinists“... alebo to bolo „poor alpinists“?).

Trasu sme s ohľadom na psychiku Peťa a Tóna, ktorí errotické zákony nepoznajú, zvolili čo najďalej od premávajúcich kabíniek lanovky, a to cez pekné skalné rebro, ktoré kulminuje v bode s názvom Predigtstuhl (2000 m). Pri prekonávaní rebra nám pomáhajú kramle, schodíky a iné železné pomôcky. Samozrejme, ako inak, na celej trase nestretneme jediného živáčka, ale o to viac si môžeme užiť krásu alpského podhoria.

Prechádzame cez malú horskú usadlosť Triftalp, míňame medzistanicu lanovky a húfy turistov a poobede už stojíme pred Weissmieshütte. Ubytujeme sa, poobzeráme výhľady a pred zaľahnutím do postele ešte urobíme aklimatizačnú prechádzku do 3000 m.

Budíček bude skorý, ráno ideme na Weissmies (4023 m). Výstup by to nemal byť ťažký, ale ako každú ľadovcovú túru, neradno ju podceniť.

Weissmies

Vstávanie sa podarilo a kráčame v stopách našej včerajšej aklimatizačnej prechádzky. Pokračujeme cez Hohsaashütte (3 098 m), kde je mimochodom horná stanica lanovky, a čoskoro sme pri nástupe na ľadovec. Medzitým sa prvé ranné lúče opierajú do štvortisícoviek naproti a rozpaľujú ich do oranžova. Popri kochaní sa krásnym výhľadom si precvičujeme horopis a identifikujeme štvorky Alphubel, Täschhorn, Dom, Lenzspitze, Nadelhorn, Stecknadelhorn, Hohberghorn a Dürrenhorn.

Na ľadovec nastupujeme už len v trojici. Tóno po „rodinnej“ prestávke predsa len nie je na tom kondične tak dobre, ako by chcel, a tak sa s kopcom popasujeme len traja. Trasa opisuje pomyselné esíčko. V jeho strednej časti prekonávame pásmo obrovských trhlín, kde vidíme ľadovcu takpovediac do kuchyne. Na pomoc je tu opretý rebrík. V druhej časti esíčka sa na hrane trasa stáča späť smerom k vrcholu a do cesty sa nám stavia slnko. Síce sa príjemne oteplilo, ale cestou späť to bude púť v snehovej kaši.

Na vrchol Weissmiesu (4023 m) prichádzame ako posledná skupinka (ono dnes ich tu bolo aj tak iba zopár), ale to nám vôbec nevadí, môžeme si ho aspoň poriadne vychutnať. Prísť do Álp po sezóne má predsa len aj nejaké výhody. Keď si spomeniem na rozhovor s chatárkou, že v sezóne tu cez deň vystúpi na vrchol niekoľko stoviek ľudí, sme radi, že sme to vystihli takto. A ešte keď má človek šťastie na pekné počasie, čo bol aj náš prípad, zážitok je dokonalý.

Mrazivý vietor nás pomerne rýchlo prebúdza z vrcholového rozjímania, a tak pri pohľade na masív Monte Rosy klesáme dolu. Pod ľadovcom nás už netrpezlivo očakáva Tóno a na chatu sa vraciame spoločne. Pri varení večere premýšľame, čo zajtra. Tóno chce zostúpiť do Saas Grundu a dohnať kyslíkový dlh, zvyšok sa predbežne dohadujeme, že pôjdeme na Lagginhorn (4010 m). Uvidíme, ako sa nám ráno po dnešnej túre podarí vstať a či vydrží počasie.

Lagginhorn

Pozorujeme mesačný svit na Mischabelgruppe a to je neklamný znak, že sme vstali a počasie je výborné. Lagginhorn je v podstate najbližší vrchol od chaty, teda dnešná túra by mala mať časovo kratšia. Samozrejme, ako naschvál v kotli pod samotným nástupom na kopec, kde je aj malý ľadovec, trošku maturujeme, kadiaľ že ho prejsť, ale nakoniec sa necháme inšpirovať inou skupinou a nachádzame správny smer (proste krížom skrz a hotovo...).

Po skalných stupňoch prekonávame prah a dostávame sa hranu kopca. Prakticky celý výstup vedie po rozbitom skalnatom hrebeni, teda človek si pripadá tak trošku ako v Tatrách. Pri optimálnych podmienkach by ani nebolo treba vytiahnuť mačky z batohu (ono v niektorých popisoch výstupu nájdete informáciu, že ich netreba so sebou vôbec brať, ale nie je to tak úplne pravda). Napríklad pri prekonávaní už spomenutého mini ľadovca nám padli vhod, keďže skoro ráno to tu bolo všetko primrznuté a tým pádom šmykľavé, ale netvrdím, že by to bez nich nešlo.

Stúpame po hrebeni, obdivujeme vedľa stojaci Fletschhorn (3993 m), krásny kopec, ktorému chýba do štvortisícovej hranice len pár metrov, v diaľke sa tkvie nádherná fotogenická pyramída Bietschhornu (3934 m), taktiež vidíme náš včerajší kopec Weissmies (4023 m), občas spozornieme pri rachote kamenia... Keďže trasa ide priamo hore po hrebeni, metre naberáme veľmi rýchlo a tým sa úmerne predlžuje frekvencia a dĺžka našich prestávok.

Pod vrcholom sa pomyselná trasa rozdeľuje (píšem naschvál pomyselná, keďže v tom kameňolome je tých chodníčkov viac), my sa púšťame doľava. Prichádzame k vrcholovému strmému svahu, ktorý je pokrytý tvrdým firnom, a opäť prichádzajú na rad mačky. S horiacimi lýtkami doliezame k vrcholovému kovovému krížu. Obdivujeme hrebeň smerom k Weissmiesu, ktorého prelezenie by bolo istotne zážitkom. Taktiež hrebeň k Fletschornu nie je na zahodenie. V diaľke pozorujeme Bernské Alpy, Weisshorn... skrátka viditeľnosť je výborná a výhľad 360 stupňový. Ani vietor nefúka, tak tu pobudneme o niečo dlhšie, ako na Wiessmiese.

Cestu späť  skúšame trošku inak.  Púšťame sa dolu priamo od kríža,  po skalách,  a tým

Na chatu našťastie prichádzame v poriadku. Zbalíme zvyšné veci a pokračujeme v zostupe do Saas Grund. Podčiarknuté a zhrnuté, za dva dni dve štvortisícovky, a tým pádom končí tá „ťažšia“ časť nášho programu. Po príchode do kempu si doprajeme nejaké to pivko za odmenu a ráno nevstávame skoro.

Jazzi Lücke

Nasledujúci deň si ideme pozrieť „dedinky v údolí“, t.j. Saas Grund a Saas Fee. Keď už máme domčekov s navlas rovnakými muškátmi v oknách dosť, zvezieme sa na koniec údolia k vodnému dielu Mattmark. Je tu zaujímavý priehradný múr a celkovo príjemné prostredie.  Zapáčilo  sa  nám tu  natoľko,  že  ďalší  deň sa  tu  vraciame,  pri  priehrade

nechávame auto a vyrážame na túru smerom k talianskym hraniciam. Nevieme presne, čo nás tam čaká, keďže toto sme si vymysleli priamo na mieste. Každopádne mapa hovorí, že červená značka vedie do sedla Jazzi Lücke (3081 m).

Čoskoro sa ukáže, že táto túra bude esteticky najkrajšia. Pohybujeme sa po malebných alpských vysokohorských lúkach. Široko ďaleko nie je nik, len príjemný pokoj. Ako stúpame, postupne sa odhaľujú Täschhorn s Domom, Strahlhorn s Rimpfischhornom, Allalinhorn s Alphubelom a nakoniec vrcholky Monte Rosy. V sedle Jazzi Lücke (3081) sa prevaľujú chumáče oblačnosti a striedavo nám zahaľujú a odhaľujú výhľady.

Večer v kempe sa ako čerstvý absolvent cvičiteľského kurzu snažím trošku metodicky pôsobiť na zvyšok partie. Prvotný cieľ nezabudnúť, čo som vlastne chcel povedať a ukázať, sa podaril, a tak si z toho chalani snáď niečo aj odniesli :-).

Posledný deň výletu trávime kontrolou Zermattu, čo nové sa od minulého roku postavilo, koľko nových stavieb začalo stavať, či sú si stále všetky muškáty v oknách podobné, či sú stále takí zelení, a podobne. Všetko v poriadku, a tak cez Furkapass (tentoraz bez auto-tunel skratky) môžeme s pokojným svedomím vyraziť domov. Samozrejme, s plnou hlavou kopcov, ktoré pôjdeme nabudúce...

Michal Chalupčík

Oblasť:
   Švajčiarsko, Walliské Alpy

Obdobie:
   10. - 16. september 2011

Účastníci:
   Mišo, Rasťýk, Peťo, Tóno