 |
Písal sa rok 2008, kedy sme sa na prelome apríla a mája rozhodli stráviť predĺžený víkend v Ortlerských Alpách. Ortler je súčasťou Východných Álp, na severe susedí s Ötztalskými Alpami. Na jeho území sa rozprestiera Národný park Stelvio. Celá oblasť je predovšetkým skialpinistickým rajom, ale "pobyt" si človek užije aj na snežniciach - a práve tento spôsob sme si zvolili my. |
|
Cesta
Posledný aprílový večer sa stretávame na dohodnutom mieste v Bratislave. V zložení Tóno, Evka, Peťo a ja vyrážame do Talianska. Cesta to bude dlhá: Bratislava - Viedeň - Linz - Salzburg - Innsbruck - Bolzano - Tirano - Bormio - Santa Caterina Valfurva. V Santa Caterine sa síce dá odparkovať, ale my sa chceme dostať vyššie. Zaumienili sme si, že auto necháme až na záchytnom parkovisku pri chate Forni vo výške asi 2150 m. Na úzkej ceste s množstvom snehu bolo šmykľavo, ale nakoniec sa to nášmu plne naloženému tátošovi podarilo. Tešíme sa, ušetrili sme 5 km chôdze.
|
 |
 |
Z parkoviska vyrážame okolo obeda "s plnou poľnou". Dnes sa potrebujeme dostať na chatu Pizzini (2706 m), kde strávime najbližšie 3 noci. Máme za sebou dlhú cestu a tomu zodpovedá aj umiernené tempo. Prvú štvrtinu cesty to ide bez snežníc, potom ich už na nohy pripneme. Treba povedať, že pre všetkých je to snežnicová premiéra, ale na chôdzu so snežnicami si zvykáme rýchlo. Spočiatku nás sprevádza nízka oblačnosť a horské hrebene okolo nás len tušíme, avšak pribúdajúce výškové metre predsa len k výhľadom dopomohli. Scenérie sú malebné, všade navôkol nespočet štítov.
|
| Chatou sa rozlieha talianska vrava domácich. Na prvý pohľad vyzerá beznádejné plná, ale Tónom dohodnutá rezervácia je našťastie v poriadku a chatár nás zavedie do útulnej izby akurát pre nás štyroch. Ceny jedla tu nie sú zrovna najnižšie a teda radi využívame možnosť prípravy vlastnej stravy v spodných "suterénnych" priestoroch chaty. S varičmi a ešusmi sme tu samozrejme jediní. Pri dojedaní delikátnej stravy vifonového typu sa s ešusmi dovalí ďalšia štvorica - ako inak - Slovákov. Osemčlenná "ost block" enkláva dokáže taký suterén strážiť dlho do večera... |
 |
| Monte Cevedale |
|
| Ráno je slnečné a bezoblačné. Na pláne je výstup na Monte Cevedale (3769 m). Začíname ľahkým miernym stúpaním po šírych snehových pláňach. Smerujeme k hrebeňu, ktorý sa pred nami v diaľke týči ako hradba, na vrchole ktorej sa na slnku blyští chata Casati (3269 m). Počas stúpania si nemožno nevšimnúť Gran Zebrù, krásny fotogenický vrchol, na ktorý sa mienime skúsiť dostať ďalší deň. Stúpanie na hrebeň je strmé, hlavne v jeho závere je to už poriadna stojka, aspoň že tie výškové metre idú rýchlo. Na slnečnej terase chaty Casati oddychujeme, opaľujeme. Kúsok nad chatou je ešte jedna menšia chata Alessandro Guasti (3285 m). Pripadáme si tu ako "na druhom poschodí", nakoľko po strmom výstupe nás opäť čakajú rozľahlé, mierne stúpajúce pláne. Ďalšie strmšie stúpanie bude už len na samotný vrchol. |
 |
 |
Oddýchnutí pokračujeme. Trafiť správnu trasu nám uľahčuje do diaľky viditeľná stopa, ktorú za sebou nechávajú skialpinisti. Pod posledným väčším stúpaním na vrchol sa zbavujeme všetkej záťaže, ktorú nebudeme nutne potrebovať a pokračujeme na ľahko. Na vrchole je množstvo ľudí užívajúcich si príjemné počasie a krásne výhľady. S radosťou sa ku nim pripájame. Na rozľahlej pláni pod nami vidíme aj "ostrov" našich odložených batohov, snáď nikomu nebudú podávať ruky...
Cesta dolu ide svižne. Na niektorých viac či menej naklonených rovinách klesáme po sediačky - vďačná zábavka. Dokonca si nikto nepoškodil nohavice, ani nič iné...
|
Na Casati ochutnávame kvalitné pivo s kvalitnou vysokohorskou prirážkou a šup rýchlo na Pizzini na večernú "suteren session". Stretávame sa opäť celá SVK enkláva a v ešusoch bublú gastronomické špeciality.
|
| Gran Zebrù |
|
Po rannom budíčku a pohľade z okna je plán jasný, dnes ideme na Gran Zebrù (nemecký názov: Königsspitze), 3857 metrového krásavca. Na úvod opäť biela rovinatá pláň, avšak kratšia ako včera. Odbáčame vpravo a prvá fáza výstupu sa odohráva v širokom plytkom žľabe s príjemným sklonom. Po výstupe na plató sa trasa opäť narovnáva do pôvodného smeru a sklon svahu nadobúda podstatne výraznejšiu strmosť. Odkladáme snežnice, nakoľko v strmom teréne sú skôr na oštaru ako k úžitku, a obúvame mačky. Zapájame sa do dlhého hada skialpinistov, ktorý sa v serpentínach vlní pred nami. Samozrejme, ani jeden z nich si nehodil lyže na kôpku k našim snežniciam, pekne si ich nesú na chrbtoch hore...
|
 |
 |
Dorazili sme do sedla Königsjoch. Pohľad dolu na svah, ktorým sme sem prišli, je impozantný (lyžiari by asi povedali: poriadna šluchta). Už teraz rozmýšľame, aký bude zostup. Po krátkej pauze pokračujeme ďalej. Trasa sa stáča mierne doľava. Obloha už nie je tak čistá, ako včera, ale stále je to nad naše očakávania. Prichádzame pod vrcholový skalno-snehový úsek. Hore už vidieť poriadne veľký kríž. Tu už aj skialpinisti zapichnú lyže do snehu a hore pokračujú na ľahko. Samotný záverečný hrebeňový úsek k vrcholu je miestami úzky a človek si musí dávať pozor, kam stúpa. Našťastie sa toho nikto z nás nezľakol a zanedlho môžeme zaknihovať spoločnú fotku na naozaj krásnom alpskom vrchole.
Oblačnosť sa prevaľuje a zakrýva výhľady, ale nakoniec sa ukáže aj samotný Ortler, najvyšší vrchol tejto alpskej skupiny. Zaujímavosťou sú pozostatky drevených stavieb z čias 1. svetovej vojny, nachádzajúce sa neďaleko od vrchola.
Nabažení vrcholovej atmosféry opatrne zostupujeme na Pizzini. Sneh je o niečo mäkší, ako ráno, teda zostupuje sa celkom fajn.
|
| Po návrate ešte vysedávame pred chatou, je príjemne teplo, nefúka. Zajtra skoro ráno nás čaká už len balenie a návrat domov, teda užívame si záver výletu a bilancujeme. V rozhovore nás vyruší hluk. Evidentne niekde niečo padá, všetci sa obzeráme po okolitých svahoch, až ju zbadáme. Zo svahov pod Monte Cevedale sa dolu valí poriadna lavína. Preskakuje skalný prah a ukazuje svoju veľkosť a silu naplno. Mračná snehu a tlaková vlná klesá do údolia. Lavína zastane neďaleko výstupovej trasy na chatu Casati a o pár minút dovanie vietor a snehové vločky až k nám. Naozaj silný zážitok. |
 |
| Ráno za už zhoršeného počasia schádzame ku chate Forni. Na parkovisku nás poslušne čaká auto, do ktorého sa opäť snažíme natlačiť všetku batožinu. Podarilo sa, a tak môžeme smelo vyraziť smerom na Livigno domov. |
| Sumár: |
|
 Oblasť:
Ortlerské Alpy (Taliansko)
Obdobie:
30. apríl - 4. máj 2008
Účastníci:
Tóno, Evka, Michal, Peťo
Dosiahnuté vrcholy
Monte Cevedale (3769 m)
Gran Zebrù (3857 m)
|
|
