 |
Nasleduje krátky návod na prežitie. V prvom rade ako prežiť víkend pred Vianocami, kedy sa zvrátenými hrami osudu a histórie vypestoval u ľudí nepekný zvyk - upratovanie. Existuje určite mnoho detailných návodov, ktoré poskytujú množstvo akceptovateľných dôvodov a výhovoriek ako tejto predvianočnej tortúre uniknúť. Za tie roky ich muži tohto sveta (česť každej žene, ktorá zmýšľa podobne) vymysleli neúrekom. My máme vlastný.... |
| Základný predpoklad úspechu je, že si musíte dostatočne dopredu vymyslieť vhodný program, ideálne dvojdňový. Je veľmi prezieravé, keď základným iniciátorom tohto programu je niekto iný, úplne to zmýva podozrenie. Takmer dokonalé je, ak sa ako tvorca myšlienky nedá označiť konkrétna osoba, kolektívna vina je niečo, čo sa nedá vyčítať. Ďalším pilierom úspechu je, že tento program musí byť zverejnený. To, v dnešnej dobe sociálnych sietí, problém nie je. Problém je, ak zverejníte že sa chystáte na víkend do wellnes centra s bandou rozpustilých kamarátiek. Preto musia byť náplňou programu činnosti čo najviac masochistické, minimálne trošku telo trýzniace, oprostené od akýchkoľvek pôžitkov, fyzických či duševných. Dôvod je jednoduchý, nikto Vám nebude závidieť, dokonca Vás aj poľutujú. V neposlednom rade je absolútne vhodné, ak sa tento program môže opakovať každý rok. Čím viac opakovaní, tým väčšiu váhu získava. Jedného dňa, keď počet opakovaní dosiahne žiadúci počet, budete odmenení všeobecným povedomím o tom, že Vás sa predvianočné upratovanie netýka, a to je vlastne cieľom všetkého snaženia :) |
 |
 |
Týmto úvodom som vôbec nechcel prezradiť naše pohnútky, prečo sa každý rok snažíme zúčastniť predvianočného bivaku s Vysokohorským turistickým klubom Marmota. Chcel som len zatajiť, že tam chodíme radi. Celkom egoisticky sa totiž obávam, že by to týmto prezradením a nalákaním más ľudí mohlo raz stratiť tú vzácnu atmosféru, ktorú to vždy má. Na druhej strane sa chlácholím tým, že snáď nie je veľa šialencov, ktorí by vymenili teplo domova rozvoniavajúceho perníkmi, čečinou (a okenou!) za šľapanie v hlbokom snehu, podupkávavanie v treskúcom mraze neskoro do noci a biedny spánok v nevykúrených priestoroch. Tých pár odhodlaných, čo sa tam každý rok stretáva, vždy stačí. Tento rok sme sa stretli v trochu oklieštenej zostave: Miňo, Juro a Majo, ako zástupcovia Marmoty a Martuška, Mišo a Ja, ako zástupcovia Erraticu. |
| V ďalšej časti návodu by som Vám chcel dať pár dobrých rád a tipov, ako prežiť takúto noc. V prvom rade je dôležité prísť na miesto z neprešľapanej strany, ak je prešľapaná, treba si raziť vlastný chodník, telo sa tak udrží v teple. My sme ako východisko zvolili Zliechov, skúsenejší Marmoťáci to zobrali z Pružiny a prezieravo zvolili obchádzku cez sedlo Samostrel. My sme už po hodine a pol mrzli na mieste, kým Marmoťáci svoje telá zahrievali celých 5 hodín na krásnej neprešľapanej trase. Skúsenosť z nich priam sršala, poniektorí prezieravo zvolili tenké gate a nízke tenisky, aby cestou svoje telá priveľmi nehýčkali a pripravili ich na mrazivú noc. Po príchode a čiastočnom zateplení bol ich tepelný komfort teda úplne inde ako ten náš. Nabudúce budeme múdrejší. |
 |
 |
Ďalej, ako vždy, dôležitý je aj pitný režim. My, síce už trošku ošľahaní, ale stále neosvietení zelenáči sme začali vareným vínom. To je veľká chyba, dá Vám totiž hneď v úvode falošný pocit tepla, ktorý po vyprázdnení termosky nebudete schopní ničím nahradiť. Na Marmoťákoch bolo hneď vidno, že v tejto teórii prežitia sú viac doma. Posilnení studeným pivom nás po príchode počastovali ľadovým kubánskym rumom a Jagermeistrom. Tu sme sa už trochu pochlapili a vytiahli vychladenú Demänovku. Naše zelenáčstvo to však už nezakrylo. Každopádne sa nám pri týchto pochutinách debatovalo a podupkávalo veľmi dobre a spať sme o tretej ráno zaľahli len kvôli obavám z ranného šoférovania. Spánok bol síce krátky, ale asi aj vďaka teplotám (cca -14°C) tuhý. |
| Ráno bolo mrazivé a gýčové. Naša klubová žienka sa ponáhľala domov víno variť, tak sme s balením veľmi neotáľali. Po krátkom rozlúčení a obligátnom dosiahnutí ranného vrcholu sme utekali dole. Zvyšok dňa sa návodu na prežitie už netýkal, tak Vás ním nebudem zaťažovať. Každopádne sa celou nedeľou a určite aj ďalšími 364-mi dňami do ďalšieho bivaku bude niesť skvelý pocit z príjemného stretnutia s príjemnými ľudmi na príjemnom mieste v príjemnom čase. Pekné Sviatky všetkým. A tak. :) |
 |
|
Komentárov
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.