 |
S drobným oneskorením uzrel svetlo sveta report z tohtoročnej letnej rekreácie. V čase zúriacich letných dovoleniek s prívlastkami "allinclusive" a "50m od mora", sa minivýprava Erraticu vybrala schladiť na ľadovec Južný Inylček kdesi v Kirgizstane. Tu Vám prinášame prvú časť tohto eposu z dielne nášho predsedu Maťa...
|
|
Keď som pri svojich turistických začiatkoch pred dvanástimi rokmi hltal všetky informácie o horách, od Malej Fatry po Himaláje, dostala sa mi do rúk aj kniha o Československej expedícii na Pamír, „Na streche sveta“ . Vtedy (tesne po mojom prvom prestupe severnou stenou Malého Manína) som sa neodvážil ani len dúfať, že sa raz do takého pohoria dostanem. Čas však letí veľmi rýchlo, tak mi sen o výstupe na skutočne vysokú horu pripadal stále reálnejší.
Celkom logicky padla voľba na „najdostupnejší“ kopec z kategórie 7000+, ležiaci v Kirgizskom Pamíre (Západný Pamír) – 7134 metrov vysoký Abú Alí ibn Siná, ďaleko známejší podľa pôvodného, romantického názvu Pik Lenina. Opäť sa však potvrdilo známe človek mieni, pán Boh mení... a tak sme sa kvôli nestabilnej bezpečnostnej situácii v južnom Kirgizstane nakoniec ocitli pred novou výzvou – ťanšanským Chan Tengri. O kopci som aké také vedomosti mal, v mojom wish liste bol ďaleko vpredu, ale aj tak som hneď po prečítaní mailu z agentúry zadal tieto dve slová do googla. Rýchlo som pochopil, že technicky bude ten kopec trošku iná kategória a uisťovanie, že výstup naň je naopak ďaleko kratší ako na Pik Lenina som vtedy nebral veľmi vážne.
|
 |
 |
Chan Tengri – Vládca Nebies, je druhý najvyšší vrch Ťanšanu, vysoký 6995 metrov, spolu s ľadovou čiapkou na vrchole však siaha do výšky 7010 metrov, preto je uvádzaný ako najsevernejšia sedemtisícovka sveta. Leží na severovýchode Kirgizstanu, medzi ľadovcami Severný a Južný Inylček, na hranici s Kazachstanom a len niekoľko kilometrov od čínskych hraníc. Je považovaný (musím povedať, že oprávnene) za jeden z najkrajších štítov na svete. Tvarom pripomína alpský Matterhorn, je však o pár poschodí vyšší.
|
|
29. júla 2010 sme sa teda rýchlikom zo Žiliny do Prahy vydali na naše trojtýždňové dobrodružstvo. Na ruzyňskom letisku sme sa streli so zbytkom expedície, keďže sa dobrovoľne nedobrovoľne spojil program pôvodne troch akcií, bolo nás celkom dosť – 28 kusov. Naším prvým problémom bolo dostať sa cez check-in, limit na veľkú batožinu bol 20 kg, na príručnú 8. No batožina každého z nás troch mala o 10 kg viac. Nakoniec sme veľké batohy nabalili zopár kilečiek nad limit s vierou, že to prejde a že nám príručnú bagáž nebudú vážiť. Tak aj bolo. A tak sme sa nalodili na Boeing spoločnosti Turkish airlines, obutí v Spantikoch a s 15 kilo vážiacou príručnou batožinou. Až na letisku v Prahe sme sa dozvedeli, že letíme cez Istanbul, nie Moskvu. Z tohto určite zaujímavého mesta sme však videli len letiskovú halu.
|
 |
 |
Na druhý deň nadránom sme prileteli do Biškeku, resp. do Manasu, letisko totiž leží niekoľko desiatok kilometrov od hlavného mesta Kirgizska. V letiskovej hale sa na nás hneď vrhlo mračno taxikárov a trhali nám batožinu z rúk. Niekoľkými írečitými rýdzo slovenskými slovami s medzinárodným významom im vysvetľujem, že nemám záujem o ich služby, čo zrejme pochopili, lebo mi už dali pokoj. V zmenárni mením prvé peniaze, za ktoré si kúpim prvý suvenír pri mojej prvej návšteve Ázie (ak nepočítam Kaukaz), samozrejme je to domáce pivo značky Tian Shan. Moje prvé dojmy z tejto krajiny sú vďaka nemu prudko pozitívne. Asi tri hodiny podriemkavame na lavičkách, kým pre nás prídu maršrutky a odvezú nás do hotela v Biškeku. Boli sme príjemne prekvapení komfortom, ktorý nás na ubikácii čakal. V Biškeku sme strávili aj ďalší deň, vyplnený nákupmi, balením atď. Na tretí deň ráno sme sa dvoma maršrutkami pretrmácali po miestnej highway do Karkary, dedinky v Kazachstane, odkiaľ sme sa mali helikoptérou presunúť do basecampu pod Chan Tengri. |
Vrtuľník ráno skutočne priletel a na dva krát nás previezol do BC. Bol to môj prvý let helikoptérou, navyše ruskou, tak som natáčal a fotil o dušu spasenú. No pri pristávacom manévri mi fotoaparát zhučal z lavičky na podlahu vrtuľníka a moja fungel nová kirgizská no name karta sa vyčistila. Škoda preveliká, vtedy som ešte netušil, že si let vertoletom Mi-17 /Mi 8M/ zopakujeme. Vrtuľník nás vypľul v BC, spoločnom pre Chan Tengri aj Pik Pobedy. Bejz leží na moréne /kde inde v tejto kamenno-ľadovej pustatine/ vo výške asi 4200 metrov nad morom. Z tohto tábora sme sa ešte mali peši presunúť do ABC, cesta mala trvať hodinku, no aj tým rýchlejším z nás to trvalo tri a pol. S mojím cca 45 kg vážiacim kredencom to bola skutočná odysea. Cestou z BC do ABC sa nám konečne ukázal aj samotný Chán, cieľ nášho nasledujúceho takmer dvojtýždňového snaženia. ....Koniec 1.časti :) ....
|
 |
|
Maťo
Komentárov
Vybavenie, by bolo na 90%. Niečo by som musel dokúpiť. NO uvidíme.
RSS informačný kanál kometárov k tomuto článku.